Z Horného Turca na Hornú Nitru

Leto je obdobím roka, ktoré človeka akosi viac láka cestovať a spoznávať nové miesta. Aj keď to u nás v práci celkom neplatí, vždy ma počas prázdnin prepadne pocit, že je možné spomaliť a treba častejšie vypadnúť niekam von zažiť niečo „dovolenkové“.

Tento rok počasie v prvej polovici júla nebolo celkom ideálne. Po slnečnom Cyrilovi a Metodovi, prišlo nestále obdobie, neveľmi vhodné najmä na vysokohorskú turistiku. Po troch týždňoch ma už začínali svrbieť nožičky, čo bola jasná známka toho, že potrebujem niečo podniknúť. A aj keď predpoveď počasia bola ešte trochu neistá, rozhodla som sa, že to risknem. Nie na hory, pretože by sa to ešte nemuselo vyplatiť, ale niečo nižšie položené.

Pred niekoľkými rokmi sme boli so známymi na výlete na Chrenovských lazoch pri Sklenom. Je to veľmi príjemná lokalita, kde sa strieda les so slnečnými čistinami a lúkami. Vtedy sme sa spustili na turčiansku stranu do Dubového a Budiša. Teraz nastala ideálna príležitosť skúsiť sa pozrieť na tú druhú, smerom na Handlovú.

Počasie u nás ráno vyzeralo sľubne, ale pri pohľade z vlaku v okolí Hornej Štubne sa ma začal zmocňovať pocit, že na turistický optimizmus bolo možno predsa len trochu skoro. Obloha vyzerala dosť hrozivo. No keďže som sa už na to dala, nechcela som sa otočiť späť. Navyše som v pamäti stále mala graf z Aladina, ktorý sľuboval prudký pokles oblačnosti ešte v doobedňajších hodinách… Hlavne nech sa nespustí lejak.

Sklené je dedina „na konci sveta“. Ale presne ako raz povedala jedna moja kamarátka: „koniec sveta a začiatok raja“. Každodenné dochádzanie za prácou odtiaľto určite nie je jednoduché, ale ako víkendová destinácia jednoznačne stojí za to. A zdá sa, že ľudia sa sem vracajú. Pri ceste dedinou, ktorá podľa turistického smerovníka trvá cca hodinu, bolo možné vidieť, že staré domy sú postupne rekonštruované a život sa odtiaľto celkom nevytratil.

Na konci dediny v malom lúčnatom sedielku stojí kríž. Od neho sa rozchádzajú cesty na niekoľko rôznych smerov. Červená turistická značka pohorím Žiar, vedúca napravo na spomínané Chrenovské lazy a ďalej na Vyšehrad, naľavo zas na Bralovú skalu a do Kremnických Baní. Modrá turistická značka do Ráztočna. Poľná cesta k bývalému salašu a stará polorozpadnutá asfaltka na Rematu.

Ja som sa rozhodla pokračovať práve po nej. Kedysi sa tadiaľto pravdepodobne dalo prejsť aj autom, ale teraz by ste si asi zničili podvozok.

Podľa informačných tabúľ na jednej zo značených turistických trás je to tu krasová oblasť s povrchovými krasovými formami. A naozaj, ako som pokračovala po ceste lúkami ďalej, bolo na niektorých miestach možné vidieť zvláštne skalné útvary, ktoré trčali z trávy ako keby tam nepatrili.

Po čase sa cesta stočila a spustila do hlbokej doliny. Asi po polhodine chôdze lesom som sa dostala k prvým chatám na Remate. Možno k tomu prispel fakt, že bol pracovný deň, ale zdá sa, že je to predovšetkým zimná destinácia. Okrem ojedinelých cyklistov bola premávka minimálna, čo však bolo dobré, nakoľko som musela pokračovať po hlavnej ceste až k ústiu doliny. Oblačná prikrývka sa začínala trhať.

Na konci doliny pred podjazdom som zahla doprava popri železnici a následne lúkou do malého svahu až nad Ráztočno. Ako som vystúpila lúkou vyššie, otvoril sa mi nádherný výhľad na sever. Predpoveď počasia nesklamala. Na modrej oblohe plávali mäkké biele vatové chumáče. Posadila som sa a užívala si krásne divadlo. Aj keď zdola od cesty bolo počuť hluk premávky, nebol dostatočne silný, aby mi pokazil radosť z výhľadu a z toho, že mi vyšlo počasie.

Keď som sa dostatočne nabažila, spustila som sa dole do dediny. Pod malým dedinským vlekom sa pásli dve ovce a miestny rozhlas práve hral jubilantom. Vidiecka idylka. Prešla som hlavnú cestu a pomerne rýchlo som zistila, kadiaľ mám pokračovať ďalej. Chcela som sa dostať do Morovna a odtiaľ pokračovať do Handlovej, kde som plánovala zakončiť dnešnú vychádzku.

Morovno je koncová obec. Podľa tabule je miestnou časťou Handlovej, hoci prístup pre dopravu (ak opäť nerátame terénne autá) je len cez Ráztočno. Je posadené v malom údolí medzi poľami a lúkami, kam sa hluk od hlavnej cesty už nedostane. S Handlovou ho spája poľná cesta, ktorá je v prvom úseku vyložená panelmi.

Je vidieť, že priľahlé lúky sa využívajú na pasenie, prípadne sa kosia. Pre miestnych je táto oblasť podľa všetkého cieľom víkendových vychádzok a vychádzok so psami. A nedivím sa im. Je tu pekne a pokoj, a to všetko kúsok od mesta.

Cesta ma priviedla na jedno z Handlovských sídlisk. Mesto Handlová je malé a tak trochu na polceste medzi súčasnosťou a dobou minulou. Námestie je zrekonštruované a dopravu z neho odklonili na priľahlé ulice. Popri ceste som videla prevádzky všetkých väčších obchodných reťazcov. Na druhej strane bolo fascinujúce vidieť starý Dom služieb so zachovanými pôvodnými svetelnými nápismi. Za zmienku určite stojí aj obytná zástavba v centre mesta. Aj keď niektoré zo starých bytových domov zateplili, väčšina si stále zachováva pôvodný vzhľad a vytvára tak jedinečnú atmosféru.

 

 

 

 

 

 

Toto určite nebola moja posledná návšteva v tejto oblasti. Nabudúce sa možno pozriem do banského múzea a určite na sever do Chrenovca a Malej a Veľkej Čause.

Ak sa Vám páčime, tak klikajte 🙂

0 komentárov k “Z Horného Turca na Hornú NitruPridajte vlastný →

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *