Na počiatku bol chlebík

Alebo možno aj nebol. Určite to nebola prvá potravina našich prapredkov a nie je to ani naša prvá potravina čoby cicavcov. Vyznávači zdravej výživy by istotne taktiež nesúhlasili, lebo však lepok -brrr, nehovoriac o tom, že s RAW to nemá ale už vôbec nič spoločné.

PREČO PRÁVE CHLEBÍK

Napriek tomu všetkému si myslím, že väčšina ľudí z našich zemepisných šírok bude súhlasiť s tým, že taký čerstvý voňavý práve upečený chlebík je, ako by povedala naša takmer dvojročná dcéra „miam, dobota“ (mňam, dobrota – poznámka prekladateľa).

Na internete sa dá nájsť kopa receptov ako si upiecť vlastný „skutočne zdravý“, „lacný“, „nezaberie vám to ani 10 minút“, „iný už ani nebudete chcieť  jesť“ a ešte neviem aký super domáci chlieb. Ja osobne som týmto pokušeniam dlho odolávala a stránky s receptami mi pripadali len ako nevyhnutný balast. Nuž. Možno ma postihol istý syndróm žien na materskej, hoci ešte tri roky dozadu by som za niečo také prosila o milosrdnú guľku. Ale ten pocit, keď aspoň z času na čas strčíte do rúry kus cesta a vylezie z nej funkčná, lepkavá (rozumej lepok obsahujúca) potravina, je fakt super. Mimochodom, vedeli ste, že rozlomiť  horúci chlieb holými rukami je celkom náročné? Nie? Tak je možno načase si to vyskúšať. 🙂

P.S.1: Klamala som. Na počiatku chlebík nebol. Aspoň teda nie u mňa. Začalo sa to tortami. 🙂

P.S.2: Keby niekoho zaujímalo, ako také pečenie domáceho chleba prebieha, pripájam i fotopostup.

AKO NA TO

1. Hľa, mocné to chlebotvorné suroviny: hladká múka (cca 600g), voda z vodovodu (cca 500ml), droždie praobyčajné (cca 21g – alebo inak pol kocky), soľ domáca kuchynská, himalájska alebo aj morská (cca 20g alebo podľa chuti), rasca (podľa chuti). Všetko sa zmieša, prikryje a nechá sa to kysnúť. Ideálne z noci do rána. Tí, čo majú noci krátke, by mali radšej zamiesiť skôr 🙂 Múdre zdroje uvádzajú dobu kysnutia 12 – 18 hodín. Ja som nedočkavá, takže to skončilo na ôsmich. I tak še dá.

2. Cesto je potrebné niekoľkokrát cez seba preložiť  a nechať  ešte asi hodinu kysnúť  na doske.

3. Potom ho šupneme do vyhriatej nádoby, uzavrieme a pošleme tam, kam Janko s Marienkou vyprevadili zlú zlú ježibabu. Prastaré pramene uvádzajú, že pec, v ktorej sa ježibaba škvarila, bola rozkúrená asi na 200°C.

4. Dozlatista upečená ježibaba sa pečie prikrytá asi 30 minút, potom pokrievku odstránime (múdre zdroje odporúčajú nerobiť  tak holými rukami) a dopekáme ešte cca 20 minút. Milovníci extra chrumkavých stríg môžu čas strávený v rúre predĺžiť  podľa vlastnej ľubovôle, nie však donekonečna. Čierna farba a kúdoly dymu sú už zvyčajne nežiadaným sprievodným javom a pre dosiahnutie uspokojivého výsledku je potrebné celý postup znova opakovať. Alebo sa riadiť heslom „Nič to, obchod je neďaleko.“

CITÁCIE

Pre úplnosť by som rada dodala, že podklady pre svoje chlebopekárske pokusy som čerpala z nasledovného článku a komentárov pod ním:

Lacný domáci chlebík bez váhy a odmerky: Ochutnáte ho raz a bude u vás doma rozvoniavať pravidelne!

V prípade, že trpíte intoleranciou na excitované nadpisy, tieto excitované nadpisy, prosím, ignorujte. 🙂

 

Ak sa Vám páčime, tak klikajte 🙂

0 komentárov k “Na počiatku bol chlebíkPridajte vlastný →

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *