Malá žilinská zimná rozprávka

Pre väčšinu z nás je Žilina predovšetkým významným dopravným uzlom, prípadne administratívnym, či priemyselným centrom. Začiatkom januára som sa preto rozhodla, že je načase spoznať ju aj z iného uhla – ako turista. Vzhľadom na prebiehajúce ročné obdobie (zima) som mu adekvátne prispôsobila program a zvolila som nenáročnú kultúrno-prechádzkovú alternatívu návštevy Budatínskeho hradu spojenú s prechádzkou na vyhliadku na Dubni.

Nebol to zámer, ale dovolenka mi vyšla akurát deň po snehovej kalamite, ktorá vyššie na Kysuciach a Orave zasypala celé dediny. V takýchto podmienkach je v doprave vždy bezpečnejšie staviť na vlak. Aj keď je Strečno zapchaté kvôli snehu (alebo hocijakej inej katastrofe), železničná doprava stále funguje.

Budatín je v súčasnosti mestskou časťou Žiliny. Podľa cestovného poriadku pred stanicou tam chodia aspoň dve-tri linky MHD. Škoda len, že práve v čase, keď mne dorazil vlak, najbližší autobus mal ísť najskôr o pol hodinu. V zimnom období vyčkávať niekde dlhšie ako desať minút je koledovaním si o prechladnutie. Rozhodla som sa to preto zobrať dobrodružne a dôjsť do Budatína pešo. Pýtate sa, čo je na tom dobrodružné? Keby nebolo deň po kalamite, tak máte pravdu, že nič. Takto to bolo o hľadaní chodníkov a cestičiek skrytých miestami až pod niekoľkými desiatkami centimetrov snehu. Ešte, že ma nikto nevidel.

Základným „turistickým“ orientačným bodom v Budatíne je autobusová zastávka hneď za mostom cez Váh. Trasa zo zastávky ku hradu je riadne označená. Z dobrého dôvodu. Je potrebné najprv prejsť popod hlavnú cestu, ktorá vedie na Kysuce, potom popri ceste ponad železnicu a nakoniec doľava pomedzi rodinné domy.  Ak pozorne sledujete značky nie je problém trafiť.

Samotný hrad stojí uprostred veľmi príjemného parku, ktorý je z dvoch strán ohraničený riekami Váh a Kysuca. Už na prvý pohľad vidieť, že o park sa starajú, lebo medzi starými stromami sa nedá prehliadnuť nová výsadba. Hrad momentálne prechádza rekonštrukciou, preto je prehliadka skrátená, ale už len kvôli tomu prostrediu sa sem oplatí prísť. A v mojom prípade predovšetkým kvôli drotárskej expozícii. Je síce situovaná v jedinej miestnosti, ale dokázala by som v nej stráviť snáď aj hodinu, keby mi nebolo hlúpe nechať stáť sprievodkyňu pri dverách tak dlho (v mojej prehliadkovej skupine som bola jediný návštevník a „sprievodcovský manuál“ zjavne neráta s remeselníckymi nadšencami) Ale musím povedať, že pani sprievodkyňa bola veľmi trpezlivá.

Pre druhú časť môjho dnešného programu som sa musela vrátiť späť na autobusovú zastávku na začiatku Budatína. V tých miestach na rohu jednej z budov je pomerne neprehliadnuteľný turistický smerovník, ktorý Vás nasmeruje po červenej značke smerom na Dubeň. Chodník najprv vedie miestnou časťou pomedzi domy a ďalej pokračuje popri chatkách do lesa. Zjavne je dosť frekventovaný, lebo napriek tomu, že ešte v noci snežilo, bol dobre prešľapaný. A naozaj. Neďaleko od veže som stretla viacerých jednotlivcov aj väčšiu skupinu výletníkov.

Veža má úctyhodnú výšku viac ako 27 metrov s nerušeným kruhovým výhľadom. Nanešťastie, keď som sa k nej dostala, počasie sa už začínalo horšiť a začal sa púšťať prvý sneh. Napriek tomu som si výhľady na bezprostredné okolie skutočne užila.

Nerada sa vraciam po vlastných stopách späť, preto som sa rozhodla, že sa od veže spustím do Zádubnia. Dá sa buď pokračovať po červenej značke, alebo po zelenej, miestnym turistickým chodníkom. Ten je trochu slabšie značený (pravdepodobne preto, že vedie lesnou cestou a v letnom období by nikoho nenapadlo z nej odbočovať), preto som bola rada, že aj tu už dnes predo mnou niekto bol. Treba si dávať pozor, pretože ak sa nechcete dostať až do Zástrania, nesmiete prehliadnuť prudkú odbočku vľavo do krátkeho smrekového tunela. A potom už len lúkou dolu k hlavnej ceste.

Zádubnie je, podobne ako Budatín, mestskou časťou Žiliny, čo znamená, že sem chodí aj MHD. Chodník Vás vyvedie na cestu práve medzi dvoma zastávkami. Mala som šťastie, tentokrát som nemusela na spoj čakať dlho.

Ak by som to mala zhrnúť, bol to veľmi príjemne strávený deň a určite sa oplatí túto časť Žiliny navštíviť.

0 komentárov k “Malá žilinská zimná rozprávkaPridajte vlastný →

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *