Keď mám všetkého dosť… alebo zimným Liptovom

„Keď mám všetkého dosť, keď rozum sa už v hlave dobre zmútil, musím spraviť si deň iný jak ostatné. Pridám sa k slnku, chodíme krížom krážom šťastní po celej krajine…“ (Kapucíni: Sen)

Na konci januára som mala pocit, že už asi vyletím z kože. V práci sme toho mali veľa a atmosféra by sa dala krájať. V danej situácii ale na dlhodobejšiu dovolenku nebol priestor. Preto som sa rozhodla, že musím niekam vypadnúť aspoň na jeden deň. V duchu uvedenej piesne. Ale na rozdiel od interpreta som si v piatok reálne zobrala dovolenku a vyrazila som do sveta.

Po dlhšom zvažovaní som sa rozhodla pre oblasť na hranici dolného a stredného Liptova. Predbežný plán bol začať v Liptovských Sliačoch a prejsť pomedzi polia a po lúkach do Partizánskej Ľupče. Potom podľa aktuálnej situácie, buď pokračovať ďalej smerom na Liptovské Kľačany, alebo v prípade dobrého počasia a nie príliš vysokej snehovej pokrývky vystúpiť na Prednú Maguru – jeden z nižších vrcholov Nízkych Tatier, ktorý podľa informácií z internetu sľuboval pekné výhľady do okolia a na protiľahlé Západné Tatry.

Na podobné túlačky uprednostňujem práve pracovné dni, pretože v dnešnej dobe je dostať sa niekam cez víkend hromadnou dopravou pomerne zložité. Aj keď Liptov patrí v tomto smere k tým lepším a turisticky ústretovejším regiónom.

Nad Nižným Sliačom

Autobus ma vyhodil na križovatke kúsok od začiatku Nižného Sliača. Po prvú odbočku v dedine to našťastie netrvalo dlho, lebo, prekvapivo, cesta nebola až taká vymretá, ako by som od koncovej dediny čakala. Teda, aby som bola presná, celkom koncovou dedinou je Vyšný Sliač. Ale to nemení nič na skutočnosti, že z Liptovských Sliačov sa autom štandardne už nikam nedostanete. Pri krčme „U Raka“ som s úľavou zahla doľava na miestnu komunikáciu. Zástavba rýchlo skončila a ja som sa dostala na klasickú poľnú cestu (nie že by ju bolo pod snehom vidieť). Bola zjavne používaná aj v tomto období roka, čo bolo dobré, lebo som sa nemusela brodiť hlbokým snehom. Ako som sa vyšplhala briežkom trochu vyššie, začali sa mi otvárať výhľady do krajiny. V tomto ročnom období bielo-čierno-oceľovo-sivé. Tmavé obrysy stromov krásne kontrastovali na zasneženom pozadí a narúšali jednoliatu belobu na zemi aj oblohe.

Nízke Tatry od Partizánskej Ľupče

Keď som sa dostala na hrebeň kopca medzi Sliačmi a Ľupčou, súvislá biela na oblohe sa začínala trhať. Najmä v diaľke nad Nízkymi Tatrami a smerom k Liptovským Kľačanom sa na oblohe aj na zemi ukazovali strieborné a zlatisté fľaky svetla.

Keďže doteraz bol terén pomerne dobre schodný a nízka oblačnosť sa začínala dvíhať a rozplývať, rozhodla som sa, že to dnes skúsim na Prednú Maguru.

Cestou z Prednej Magury

Turistickú značku nie je problém nájsť. Za Partizánskou Ľupčou, neďaleko lesného komposesorátu Vás turistický smerovník odkloní z hlavnej cesty (na Železnô) smerom lúkou hore k vodojemu. Chodník v podstate nepretržite stúpa, ale stúpanie nie je príkre a z veľkej časti vedie otvorenou krajinou s peknými výhľadmi. Je to veľmi príjemná prechádzka. V dolnej časti je zjavne používaný miestnymi na prechádzky. Vyššie som narazila na stopy po ťažbe dreva. Dnes tu však bolo ticho. Pohodlne som sa dostala asi do polovice výstupu na Prednú Maguru, ale tu boli stopy po ľudskej prítomnosti staršie a na nich bola nafúkaná miestami až dvadsaťcentimetrová vrstva snehu. Keďže som nechcela prísť dole vyšťavená a mokrá ako myš, rozhodla som sa, že ísť až na vrchol nemá význam. Určite ešte bude príležitosť presvedčiť sa o pravdivosti internetových informácií.

Kostol sv. Matúša

Posledným cieľom dňa bolo zistiť, či sa mi na druhýkrát podarí dostať sa do miestneho kostola sv. Matúša. Pred rokom a pol, keď som sa v tejto oblasti vyskytla na sviatok SNP, som nemala dostatok šťastia. A to mi neprialo ani tentokrát. Zvonku je to impozantná stavba, ktorá už na prvý pohľad dýcha históriou. Podobne ako samotná dedina. Tá patrí k starým stredovekým kráľovským mestám. S domami nalepenými vedľa seba aj za sebou má dodnes svoju atmosféru. Aj keď dnes je to trochu nostalgické miesto.

0 komentárov k “Keď mám všetkého dosť… alebo zimným LiptovomPridajte vlastný →

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *