Ako som prepadla ovocným kožiam

„Tož co to je?“ pýtam sa nedôverčivo, sediac u kamošky v záhrade.

„To sú, moja zlatá, ovocné kože,“ zahlási hrdo.

„A to sa dá jesť ??“

Asi takto by sa dal v skratke opísať môj prvý kontakt s touto pre mňa doteraz trochu nezvyčajnou maškrtou. No ako to už býva, zľahka váhavý nezáväzný flirt prerástol do vášnivého vzťahu a navždy zmenil môj stereotypný pohľad na ovocie. 🙂

ČO TO VLASTNE OVOCNÉ KOŽE SÚ?

V skratke povedané, je to rozmixované (odšupkované, prepasírované) ovocie všakovakého druhu, usušené na plechu za pomoci solárnej (alebo inej) energie a upravené do rôznych podôb a tvarov (istotne hravo vygúglite). U nás dominujú – ako to môj tato nazval – „zavináče“.

A AKO SA TO TEDA ROBÍ?

Jednoducho. Zoberiete ovocie – či už to, ktoré práve sezóna ponúkla a záhradka dobrotivo vypľula, resp. nakúpili ste na trhu a nestihli spotrebovať – a rozmixujete. Ovocie môžete podľa chuti rôzne kombinovať. Odporcom šupiek a jadierok odporúčam buď dopredu ošúpať alebo prepasírovať cez sitko. Ja som tentokrát použila zamrazené broskyne, ktoré sme nestihli spotrebovať za čerstva.

Keď máte ovocie rozmixované, vylejete hmotu na plech vystlaný papierom na pečenie a rovnomerne ju rozotriete pomocou stierky. Ani príliš hrubá vrstva (bude dlho schnúť ) ani príliš tenká (bude sa trhať ) nie sú ideálnym stavom. Každému však chutí a vyhovuje niečo iné, takže časom si určite nájdete vlastné odtienky postupov, ktorých sa budete držať (za predpokladu, že sa vám ovocné kože nabúrajú do života a prepadnete ich čaru a chuti). Na začiatok odporúčam tak + – pol centimetra.

Kože vyložíme za slnečného dňa na balkón (kto nemá rád buket múch a iného hmyzu, mal by použiť sieť ku) a priebežne sa modlíme, aby zostalo jasno, alebo aby nedajbože nezačalo pršať. Dôležité je, aby boli na priamom slnku čo najdlhšie. Ideálne je pripraviť ich hneď ráno a ostatné nechať na vyššie sily. Za príhodnej konštelácie hviezd a poveternostných podmienok, kože samovoľne uschnú do večera.  Ak nie, strčíme ich ešte dosušiť do rúry na 50°C, dvierka necháme pootvorené, aby mala kadiaľ unikať vlhkosť.

Dostatočne usušená koža sa dobre oddeľuje od papiera. Teda v závislosti od použitého ovocia a jeho hustoty. Broskyňová mi napr. ide výborne, ríbezľovú mávam zvyčajne tenšiu a odlupuje sa ť ažšie (ale práve tú manžel s dcérou milujú najviac – aj napriek kombinácii s banánom je kyslá jak fras :)), tiež to ale nemusí byť pravidlo. Záleží aj na tom, s čím kombinujete a ako sa vám podarí utrafiť sušenie.

Ovocnú kožu napokon zrolujeme a nakrájame na menšie kúsky. Výsledná konzistencia záleží od stupňa vysušenia, ktorý je tiež otázkou osobných preferencií – manžel má napríklad radšej menej vysušenú hmotu, takže po zrolovaní sa vrstvy od seba neoddeľujú, ale dokonale sa zlepia. Typické „letokruhy“ by ste hľadali márne.

Získaný produkt uložíme do pohárov (alebo iných nádob) a dobre uzavrieme, aby sa do nich vlhkosť a kradmé ruky nedostali. 🙂

 

EŠTE PÁR HREJIVÝCH SLOV

Pre mňa ovocné kože predstavujú skvelú a chutnú cestu ako spracovať prebytok ovocia, ktoré nestihneme zošrotovať za čerstva. A stále sa nádejám, že odložím na zimu a budeme mať tak potrebný a vzácny prísun vitamínov a zdravú maškrtu. No zatiaľ to vyzerá skôr na zbožný sen. Zdá sa, že ak ich nezavriem pod zámok, zmiznú skôr, ako napadne prvý sneh. 🙂

0 komentárov k “Ako som prepadla ovocným kožiamPridajte vlastný →

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *