Čo bolo medzi „počiatkom“ a „teraz“

Na počiatku bola torta. Aká torta bola tá počiatočná a aká bola posledná, ste si mali možnosť  prečítať  v predchádzajúcom článku . Čo však bolo medzi nimi, resp. ako asi vyzerá vývoj schopností neakreditovaného cukrárskeho samouka? Výučba prebieha formou „nájdi si na youtube“ alebo „pozri na tortyodmamy.sk“ a potom hlavne „skúšaj do zblbnutia“.

Tento článok bude určený hlavne tým, ktorí by mali chuť  začať  sa učiť  zdobiť  torty, ale v hlave majú nastavenie „nikdy to nebude vyzerať  tak, ako na obrázku“, poprípade „no neviem, pôsobí to zložito“ alebo „tak toto sa v živote nenaučím“. Ukážem vám prierez mojou doterajšou tvorbou, uvidíte, že nie všetko bolo vždy tip-top, ale vývoj v časovom slede je znateľný.

AKO VYZERALI ZAČIATKY

Exemplár č. 1 ste už videli. Je to naozaj holá prvotina a ako prvotina aj vyzerá. Krém pod fondánom je značne hrboľatý a keďže som ešte nemala takmer žiadnu cukrársku výbavu, použila som obyčajné vykrajovačky. Nuž, začiatky sú začiatky. Netreba sa za ne hanbiť 🙂

Druhý pokus vyšiel o čosi lepšie, počet hrbolčekov sa zmenšil, stále však ostávame v lineárnej rovine výzdoby. Mimochodom, motív je zo svadobného oznámenia, mojej maličkosti a môjho teraz už drahého manžela, torta, pochopiteľne, k výročiu 🙂

Za pokus č.3 by som sa už nemusela až tak hanbiť – za predpokladu, že môj vek dosahuje maximálne dvanásť  rokov a na fotke nie je zachytený aj odkvapkávač na riady 😀

Torta č. 4 – ejha, pritvrdila, objavujú sa prvé 3D kvietky. No a pokrčenú odlepujúcu sa čipku si hádam nikto nevšimne 🙂

Pod číslom 5 sa vám predstaví prvá poschodová dáma v modrom. Za všetky komentáre okolia spomeniem „To čo je tá pokrčená deka?“ a „Celkom ok, ale ten vrch som nepochopila“. To pravé povzbudenie pre začínajúcu cukrárku – pohladí ego i povzbudí zároveň 🙂 Ale zas chutná bola, to sa jej uprieť nedalo.

Minitorta č. 6. V krátkosti by som o nej povedala, že nápad fajn, ale prevedenie zľahka smutné. Oku pozorného čitateľa isto neujde podobnosť  medzi kvietkami na tomto a predchádzajúcom exemplári.

POSTUPNE SA ZLEPŠUJEM

Č. 7 – „trošku fádny pokus o karafiáty“ alebo „ešte som si nenakúpila prachové ani gélové farby“. Čoskoro tento nedostatok napravím 🙂

A máme tu číslo 8, bližšie neurčené kvietky a la „ešte stále skúšam čarovať  bez špecifických vykrajovačiek“. Ale čipka už konečne vyšla pomerne pekne.

Číslo 9 – moja prvá vlajková loď. Pre mňa osobne znamenala akýsi zlom v „cukrárskej kariére“. Po tomto pokuse som si povedala, že by zo mňa nakoniec predsa len niečo mohlo byť. Nie je to síce ešte tip-top, ale tento exemplár sa už má celkom k svetu. Kvietky sú stále vyrobené pomocou srdiečkovej vykrajovačky, ale vidíte, že i s tou sa dajú vytvoriť pekné veci. Stačí fondán, modelovacia hmota na kvietky, nejaká tá farbička a pár drôtikov…

Č. 10 pôsobiace ako pokus o havajské kvety pre mňa nedopadlo práve najšťastnejšie, ale nie je ani žiadnou katastrofou. Povedzme, že jedna rádová torta – príliš nezaujme, ale ani neurazí.

Torta č. 11 – pozrime sa, čo dom dal. Vianočná sezóna za nami, treba spotrebovať  cukrové guľôčky, aby sa k roku nepokazili. 🙂 Nuž a keby sa niekto pýtal, prečo som fotila na balkóne… 😀 naháňala som svetlo.

Exemplár č. 12 s podtitulom „KO-NEČ-NE mi prišli vykrajovačky na pivóniu a môj prvý prvý žilkovač“. To vôbec nevadí, že kvet je väčší ako samotný koláč a lupienky sú také ťažké, že sa lámu. Na fotke sa všetko zakamufluje. A láska všetko prepáči…

ZVIERATKÁ? POĎME DO TOHO!

S číslom 13 prišiel na psa mráz – alebo skôr aj mňa dobehli figúrky z fondánu, ktorým som dlhšiu dobu odolávala.  Ale ako povedala kamoška, je to ízi pízi, určite to vyskúšaj. Neklamala. Je to jednoduchšie, ako to vyzerá. Naklikáš zopár youtube návodov a už to frčí. Fakt, skúste si to, vrelo odporúčam. A pri voľbe správneho zvera to zďaleka nie je taká prplačka ako s kvietkami. Pre začiatočníkov je ideálne skúsiť  napr. macíka, tučniaka, či stromček. Je toho fakt veľa, stačí si vybrať.

No, ale aby som zas príliš nezhadzovala fytokreatúry, hybaj naspäť  k overenej klasike. Čo sa týka torty č. 14, fakt už ani neviem, pre koho to bolo a čo som tým sledovala. Tuším sme to zjedli doma. Rozumej, každou tortou doteraz som sa buď snažila zdokonaľovať  alebo skúšať  niečo nové. Toto nie je ani nové ani dokonalé. Asi šlo len o ten nápad (určite nie originálny) obtočiť to dokola. Kolo kolo mlynské… to teraz často tancujem 😀

Pokus č. 15. by sa dal označiť  ako „prvá nahotina“ alebo neveľmi vydarený pokus s čokoládou. Ale ja sa zlepším, sľubujem 🙂

Číslo 16 predstavuje experiment s ganache pre milovníčku Včielky Máje. Keďže som nepiekla doma, výzdoba pokračovala štýlom „čo dom hostiteľa dal“.

Zajko na želanie s číslom 17. Prvýkrát som pod poťahovku použila už spomínanú ganache. Neviem, ako to robia ostatné cukrárky, mne sa to dosť povydúvalo. Neohovoriac o tom, že zajac bol pre mňa doteraz najťažšie zrealizovateľné zviera. A tak nevinne vyzerá. Ale modelovať  miniatúrnu zeleninu bola celkom zábava.

Č. 18 prichádza ako reprezentant ďalšej značne nevydarenej čokoládovej polevy. Ešteže z vtáčika na želanie sa nakoniec stal len dobrovoľný dar na oslave narodenín, na ktorú oslávenec ani neprišiel 😀

K dlhodobej nespokojnosti s mojou prácou prispieva i torta č. 19. Čo upečiete pre 12-ročnú susedku, ktorá často chodí v tričku s jednorožcom? No predsa jednorožca. Snáď ma nepríde zabásnuť  niekto zo zväzu ochranárov mýtických bytostí za prznenie ich dôstojnosti. Ale na svoju obhajobu musím dodať, že slečne sa páčil.

ŽEBY TO PREDSA LEN IŠLO?

S tortou číslo 20 sa postupne stávam majiteľkou zľahka rastúceho cukrárskeho ega a tiež relevantnej zostavy prachových farieb. Po dlhšej dobe som bola konečne sama so sebou spokojná. Čo, samozrejme, neznamená, že sa stále nie je čo učiť. 🙂

Krivku na mojej škále spokojnosti uzatvára i zatiaľ posledná z radu väčších toriet – č. 21, ktorá sa už objavila i v článku spomínanom pri torte č.1. Je to narodeninový exemplár, ladený do farieb šiat oslávenkyne. Priniesol radosť a hrejivý pocit pri srdci i v žalúdku.

Čo dodať  na záver? Prácu cukrára v zácviku možno prirovnať  k údelu turistu. Niekedy ste v sedle, potom vyleziete na vrch kopca a v zápätí padnete dakam do doliny, aby sa sa mohli opäť  vyškriabať  na vysoký končiar. A občas sa pri tom poriadne zapotíte. Každopádne, prejdená cesta i dosiahnuté ciele vám vždy niečo prinesú. 🙂

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ak sa Vám páčime, tak klikajte 🙂

2 komentáre k “Čo bolo medzi „počiatkom“ a „teraz“Pridajte vlastný →

  1. Mne už tá prvotina pripadá skvelá. Asi si nevidela torty od ľudí, ktorí nemajú talent a prax, keď toľká skromnosť. 🙂 Kompozícia s líštičkou je dobrá, tie figúrky si vyrábala tiež, alebo sa to kupuje už hotové? A tie kvety sú jedna báseň…

    1. Ďakujem Janka, všetko je to ručne vyrobené – figúrky aj kvety. V skutočnosti to nie je až také ťažké, ale treba na to asi nejakú základnú dávku talentu, resp. istú jemnú motoriku. Vzhľadom na Tvoju tvorbu predpokladám, že by si to zvládla tiež. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *