Keď čakáte advent, a prídu dušičky

Poznáte ten pocit, keď kúpite čečinu na adventný veniec a zistíte, že ešte idú len dušičky? Tak presne ten sa u mňa dostavil minulý týždeň.

Fíha, už ide advent

Idem si tak po ulici, míňam okolo jedno z (mnohých) kvetinárstiev a kútikom oka zmerčím čerstvú čečinu. Ešte mi to chvíľu nedopína, kráčam ďalej, veď čo? Po pár krokoch sa zastavím – moment, to už? Nevraciam sa však, mám ešte v meste nejaké plány, pozriem na tržnici, určite budú nejaké vetvy predávať aj tam. Vybavím, čo som potrebovala, mierim za trhovníkmi, ponuka a cena ma však neuspokoja. Vraciam sa do prvého kvetinárstva a stávam sa hrdým majiteľom kúska slovenských lesov. Fajne, advent, poď do toho, som na teba pripravená.

Veruže nie

Až telefonát s mamou mi ozrejmí môj hlboký omyl. Kdeže, drahá moja, na Vianoce si počkáš ešte o trošku dlhšie, než štyri týždne. Ach jo. Ale čo teraz s tou čečinou? Po chvíli tuhého uvažovania sa rozhodnem, že aj duše zomrelých si zaslúžia trocha dobovej výzdoby (niežeby ich to naozaj trápilo, ale treba niečo urobiť s tými haluzami). Otvorím šuplík, prehrabem sa skromnými zásobami prírodného matrošu (mali by ste vidieť arzenál mojej sestry, ja som v porovnaní s ňou len zahanbená novicka) a skúsim dačo zlepiť. Keď už som si teda zaobstarala tú tavnú pištoľ…

Takže, milé duše, tešte sa. A advent koniec-koncov tiež, však ty skôr či neskôr prídeš. Od toho si predsa advent 🙂

Ak sa Vám páčime, tak klikajte 🙂

0 komentárov k “Keď čakáte advent, a prídu dušičkyPridajte vlastný →

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *